Začiatok + pravidlá + ciele na 30 dní

1. května 2017 v 7:14 | Ardena |  Osobný denník
Ahojte,
som tu zase. Prežila som si pár krušných mesiacov a stále svoje znovu nájdenie samej seba odkladala deň čo deň. Vždy som si povedala, že zajtra začnem, zajtra, zajtra. Včera som si povedala to isté. A dnes ráno som zase jedla viac než by som potrebovala. Ale takto nechcem pokračovať. Potrebujem si dať fakt nejaký detox. Lebo som tie mesiace, čo som tu nebola, sa len prejedala a pribrala. Nepribrala som preto, že som trošku navýšila svoj kalorický príjem, na tých 1800kcal, čo by som mala jesť normálne. Zvýšila som ho extrémne. A najhoršie na tom je, že nie zdravým jedlom. Ale somarinami. Čipsami, obrovským množstvom orieškov, cukríkmi, keksíkmi. Čakajú ma skúšky. Nechcem myslieť na jedlo.

Dávam si 30 dňoví "detox". Presne ten, čo som podstupovala aj predtým. Potrebujem nájsť samú seba a uvedomiť si, že jedlo je možno aj potešenie, ale je úplne zbytočné jesť viac, ako treba. Nemalo by to byť to hlavné potešenie. Nejde tu o tie peniaze, čo na tom utrácam. Lebo to čo neutratím na nezdravom jedle, utratím na ovocí a zelenine. Chcem byť zdravá a necítiť sa ako hovno vždy, keď vstanem. Lebo na tom má obrovský podiel aj to, čo jem.
 

8 rokov života

13. ledna 2017 v 18:57 | Ardena |  Osobný denník
Život ma vyčerpáva.
Viete aké to je, ráno sa zobudiť a necítiť žiadne potešenie z nového dňa? Keď sa nútite vstať a žiť. Pozeráte do bieleho stropu a rozmýšľate, či tento deň bude ten, kedy sa zabijete. Lebo to prázdno, ktoré vo vás je už neznesiete. Žiadna radosť. A tak vstanete, vyčerpaný.
Pozriete sa do zrkadla a vidíte trosku. Ale je vám to jedno. Máte sa starať o svoju pokožku? Umývať si zuby? Vlasy, sprchovať sa? Nevidíte v tom žiadny zmysel. Ale urobíte to. Osprchujete sa, umyjete si vlasy, zuby, tvár. A prežívate. Jedlo vám nedáva takú radosť. Jedlo je totiž ľudský pôžitok. Milujeme dobré jedlá. Ale aj keď zjete niečo chutné, viete, že to je chutné, ale necítite z toho žiadnu emóciu. Jete lebo musíte. A čo, že to chutí dobre. Možno vás neskôr prepadne prežieranie, kedy zjete všetko, čo vám príde pod ruku len aby ste konečne niečo pocítili. Ale stále tu je to prázdno.
Stretnete sa s kamarátmi. Smejete sa, vyzeráte šťastne. Ste vtipný, zábavný. Nevedia si vás predstaviť byť v zlej nálade či smutného. Ale nevedia, že to je len maska. Že ste tak dobrý herec. Nikto si nevšimne, čo s vami je. Lebo nechcete, aby to videli. Aj keď sa nesnažíte to skrývať, nevidia to lebo ste sa naučili to skrývať. A pritom vo vnútry umierate. Každú sekundu rozmýšľate, že sa zabijete, že to nemá význam. Ďalej tu byť.
Deň sa pomaly končí. Ste doma, sedíte v tme. Vaša myseľ chradne, hľadá energiu, ktorú nemáte.
Ani neviete koľko je hodín. Vy sa utápate v slzách. Trvá dlho, kým zaspíte. Pritom ste tak vyčerpaný. Uvedomíte si, že dnes to nebol ten deň, kedy odídete. Zase.
---
Hocijaký krok vedľa je krokom k psychickému zrúteniu. Mám tú svoju masku, tvárim sa a správam ako obyčajný človek, ktorý netrpí depresiou, ktorý netrpí úzkosťou. Ale stačí maličkosť, ktorá nie je v súlade s mojim predstieraním a nie som schopná fungovať.
---

Kam dál

Reklama