3.5.2018 - Týždeň do bakalárky

3. května 2018 v 23:08 | Ardena |  Jedálny denník
Snažím sa nemyslieť na to, že som len sklamanie a troska. Nahováram si, že nie som. A že všetko zvládam. Pri pohľade do zrkadla na moje telo sa mi chce grcať. Každú noc (alebo skôr ráno) chodím spať s pocitom, že som odporná sviňa...

Ranná váha: 62,6kg

Raňajky: Vločky s mliekom, jablkom, vlašskými orechami, púpavovým medom a hrozienkami (540kcal)
Desiata: Nič
Obed: Pohanka so sójovým mäsom v paradajkovej omáčke so šošovicou (460kcal)
Olovrant: Nič
Večera: Káva s mliekom a cukrom (165kcal)

Spolu: 1165
 

2.5.2018 - deň 2

2. května 2018 v 23:48 | Ardena |  Jedálny denník
Ráno som nestíhala, zaspala som a prvé jedlo som mala o pol 11. Skoro som sa dogrcala z toho aká som bola hladná. Možno za to môže to včerajšie grcanie, že som mala podráždený žalúdok. Kto vie. Ale nejesť som vydržala celkom dlho, do štvrtej. Menší hlad večer som zahnala kávou a jablkom (kvôli vláknine) a bolo mi fajn :) Keby každý deň bol rovnaký...

Ranná váha: 72,9kg

Raňajky: 50kg ovsených vločiek, trošku mlieka a voda, sušené hrozienka, banán, kocka horkej čokolády (403kcal)
Desiata: Kafe s mliekom a cukrom (164kcal)
Obed: Cestoviny s paradajkovým pretlakom a kečupom, bazalkovým tofu a vegan syr (571kcal)
Olovrant: Jablko (100kcal)
Večera: Kafe s mliekom a cukrom (164kcal)

Spolu: 1402kcal/1499kcal

1.5.2018 - Zvracanie, najlepší priateľ človeka

1. května 2018 v 14:39 | Ardena |  Jedálny denník
Prídem si hrozne odporne, tučne a opuchnuto. Veľa solím, ale nemala by som. Čaká ma 31 dní zmeny. Prvého júna chcem vidieť na váhe 65kg. Do budúceho týždňa chcem úspešne napísať bakalárku. Chcem mať aspoň toto strašidlo porazené. Začiatkom júna ma čakajú štátnice. Potom nič. Nejdem ďalej na magistra (dávam si rok pauzu, potom sa uvidí).
Som zvedavá, koľko z toho zvládnem.

Ranná váha: 73kg

Raňajky: 30g vločiek, ovsené mlieko, banán, jablko, goji a kocka horkej čokolády (356kcal)
Desiata: Káva s ovseným mliekom (100kcal)
Obed: Chlieb so sójovým rezňom (380kcal)
Olovrant: Malá miska kyslej polievky so zemiakovými haluškami (kto vie, vygrcala som asi polku, asi cca 330kcal)
Večera: Banán s koskou čokolády (150kcal)

Spolu: 1216/1499

Nechcem nejesť. Nechcem zvracať. Ale mám niekedy pocit, že to inak nejde. Bolo mi po tej polievke dosť čudne, zle a ťažko. Asi bola na mňa príliš kyslá, neviem. Tak som sa ju snažila vygrcať. Zvraciam, nehovorím, že nie. Väčšinou to robím, keď sa prejem alebo toho zjem viac alebo keď zjem veľa tučného alebo nezdravého a prídu na mňa výčitky. Jesť musím, neviem premýšľať hladná.

Momentálne som dosť v strese kvôli škole. Po odovzdaní bakalárky by som chcela začať cvičiť. Teraz nemôžem ani spať, nie to cvičiť. Len sedím, píšem a plačem.
 


Život je plný bolesti

28. dubna 2018 v 14:53 | Ardena |  Osobný denník
Viete, ani neviem ako som mohla zabudnúť na tento blog. A odrazu som si na neho spomenula a našla ho. Prihlásila sa bez problémov. Pamätala som si heslo. Prešiel viac ako rok. A ja som stále na tom istom mieste. Nebola som. Ale vrátila som sa. Blúdim a chodím stále dokola. Vraciam sa? Možno. Neviem. Ale ak áno, tak to bude len preto aby som sa už neničila. Aby som zvládla žiť. Aby som netrpela. Aby som prestala myslieť na to, že chcem umrieť. Aby som bola šťastná. Aby mi zo seba nebolo zle. Aby som žila...

Neviem ani čo chcem. Chcem schudnúť. Chcem úspešne napísať bakalárku. Chcem zoštátnicovať. Ja neviem.

Začiatok + pravidlá + ciele na 30 dní

1. května 2017 v 7:14 | Ardena |  Osobný denník
Ahojte,
som tu zase. Prežila som si pár krušných mesiacov a stále svoje znovu nájdenie samej seba odkladala deň čo deň. Vždy som si povedala, že zajtra začnem, zajtra, zajtra. Včera som si povedala to isté. A dnes ráno som zase jedla viac než by som potrebovala. Ale takto nechcem pokračovať. Potrebujem si dať fakt nejaký detox. Lebo som tie mesiace, čo som tu nebola, sa len prejedala a pribrala. Nepribrala som preto, že som trošku navýšila svoj kalorický príjem, na tých 1800kcal, čo by som mala jesť normálne. Zvýšila som ho extrémne. A najhoršie na tom je, že nie zdravým jedlom. Ale somarinami. Čipsami, obrovským množstvom orieškov, cukríkmi, keksíkmi. Čakajú ma skúšky. Nechcem myslieť na jedlo.

Dávam si 30 dňoví "detox". Presne ten, čo som podstupovala aj predtým. Potrebujem nájsť samú seba a uvedomiť si, že jedlo je možno aj potešenie, ale je úplne zbytočné jesť viac, ako treba. Nemalo by to byť to hlavné potešenie. Nejde tu o tie peniaze, čo na tom utrácam. Lebo to čo neutratím na nezdravom jedle, utratím na ovocí a zelenine. Chcem byť zdravá a necítiť sa ako hovno vždy, keď vstanem. Lebo na tom má obrovský podiel aj to, čo jem.

8 rokov života

13. ledna 2017 v 18:57 | Ardena |  Osobný denník
Život ma vyčerpáva.
Viete aké to je, ráno sa zobudiť a necítiť žiadne potešenie z nového dňa? Keď sa nútite vstať a žiť. Pozeráte do bieleho stropu a rozmýšľate, či tento deň bude ten, kedy sa zabijete. Lebo to prázdno, ktoré vo vás je už neznesiete. Žiadna radosť. A tak vstanete, vyčerpaný.
Pozriete sa do zrkadla a vidíte trosku. Ale je vám to jedno. Máte sa starať o svoju pokožku? Umývať si zuby? Vlasy, sprchovať sa? Nevidíte v tom žiadny zmysel. Ale urobíte to. Osprchujete sa, umyjete si vlasy, zuby, tvár. A prežívate. Jedlo vám nedáva takú radosť. Jedlo je totiž ľudský pôžitok. Milujeme dobré jedlá. Ale aj keď zjete niečo chutné, viete, že to je chutné, ale necítite z toho žiadnu emóciu. Jete lebo musíte. A čo, že to chutí dobre. Možno vás neskôr prepadne prežieranie, kedy zjete všetko, čo vám príde pod ruku len aby ste konečne niečo pocítili. Ale stále tu je to prázdno.
Stretnete sa s kamarátmi. Smejete sa, vyzeráte šťastne. Ste vtipný, zábavný. Nevedia si vás predstaviť byť v zlej nálade či smutného. Ale nevedia, že to je len maska. Že ste tak dobrý herec. Nikto si nevšimne, čo s vami je. Lebo nechcete, aby to videli. Aj keď sa nesnažíte to skrývať, nevidia to lebo ste sa naučili to skrývať. A pritom vo vnútry umierate. Každú sekundu rozmýšľate, že sa zabijete, že to nemá význam. Ďalej tu byť.
Deň sa pomaly končí. Ste doma, sedíte v tme. Vaša myseľ chradne, hľadá energiu, ktorú nemáte.
Ani neviete koľko je hodín. Vy sa utápate v slzách. Trvá dlho, kým zaspíte. Pritom ste tak vyčerpaný. Uvedomíte si, že dnes to nebol ten deň, kedy odídete. Zase.
---
Hocijaký krok vedľa je krokom k psychickému zrúteniu. Mám tú svoju masku, tvárim sa a správam ako obyčajný človek, ktorý netrpí depresiou, ktorý netrpí úzkosťou. Ale stačí maličkosť, ktorá nie je v súlade s mojim predstieraním a nie som schopná fungovať.
---

Kam dál