8 rokov života

13. ledna 2017 v 18:57 | Ardena |  Osobný denník
Život ma vyčerpáva.
Viete aké to je, ráno sa zobudiť a necítiť žiadne potešenie z nového dňa? Keď sa nútite vstať a žiť. Pozeráte do bieleho stropu a rozmýšľate, či tento deň bude ten, kedy sa zabijete. Lebo to prázdno, ktoré vo vás je už neznesiete. Žiadna radosť. A tak vstanete, vyčerpaný.
Pozriete sa do zrkadla a vidíte trosku. Ale je vám to jedno. Máte sa starať o svoju pokožku? Umývať si zuby? Vlasy, sprchovať sa? Nevidíte v tom žiadny zmysel. Ale urobíte to. Osprchujete sa, umyjete si vlasy, zuby, tvár. A prežívate. Jedlo vám nedáva takú radosť. Jedlo je totiž ľudský pôžitok. Milujeme dobré jedlá. Ale aj keď zjete niečo chutné, viete, že to je chutné, ale necítite z toho žiadnu emóciu. Jete lebo musíte. A čo, že to chutí dobre. Možno vás neskôr prepadne prežieranie, kedy zjete všetko, čo vám príde pod ruku len aby ste konečne niečo pocítili. Ale stále tu je to prázdno.
Stretnete sa s kamarátmi. Smejete sa, vyzeráte šťastne. Ste vtipný, zábavný. Nevedia si vás predstaviť byť v zlej nálade či smutného. Ale nevedia, že to je len maska. Že ste tak dobrý herec. Nikto si nevšimne, čo s vami je. Lebo nechcete, aby to videli. Aj keď sa nesnažíte to skrývať, nevidia to lebo ste sa naučili to skrývať. A pritom vo vnútry umierate. Každú sekundu rozmýšľate, že sa zabijete, že to nemá význam. Ďalej tu byť.
Deň sa pomaly končí. Ste doma, sedíte v tme. Vaša myseľ chradne, hľadá energiu, ktorú nemáte.
Ani neviete koľko je hodín. Vy sa utápate v slzách. Trvá dlho, kým zaspíte. Pritom ste tak vyčerpaný. Uvedomíte si, že dnes to nebol ten deň, kedy odídete. Zase.
---
Hocijaký krok vedľa je krokom k psychickému zrúteniu. Mám tú svoju masku, tvárim sa a správam ako obyčajný človek, ktorý netrpí depresiou, ktorý netrpí úzkosťou. Ale stačí maličkosť, ktorá nie je v súlade s mojim predstieraním a nie som schopná fungovať.
---
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama